Sestry pracujúce v psychiatrii: agresívnych pacientov pribúda
- 15.07.2019
Až dva útoky pacientov na zdravotníkov, ktoré sa nedávno odohrali v Žilinskej fakultnej nemocnici, ukázali, že problematika bezpečnosti personálu nemocníc a zdravotníckych zariadení je veľmi aktuálna. Téma rezonovala aj na XXI. celoslovenskej konferencii sestier pracujúcich v psychiatrii s medzinárodnou účasťou, ktorú po prvý raz hostil región Turca. Rozprávali sme sa o nej s Mgr. Martinou Dubovcovou, PhD., vedúcou sestrou Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.
Mnohé témy, ktoré na konferencii odzneli, boli zamerané na bezpečnosť, prečo?
Pacienti s duševným ochorením, ktoré je v niektorých prípadoch sprevádzané aj agresívnym správaním pacienta voči personálu, nie sú len na našej klinike, ale môžu byť aj na urgentnom prijme alebo inom oddelení. Zdravotnícki pracovníci v nemocnici sú teda často exponovaní agresívnemu správaniu. V poslednom období upriamuje pozornosť na bezpečnosť pacientov, ale aj zdravotníckych pracovníkov, z pohľadu ich adekvátneho riešenia krízovej situácie. Odzneli témy týkajúce sa teda bezpečného prostredia na psychiatrických pracoviskách ako aj téma zameraná na zvládanie agresívneho správania pacienta.
Narastá počet agresívnych pacientov?
Áno, je ich viac, prejavujú sa verbálnou aj fyzickou agresivitou. Preto sa kladie dôraz, aby bolo oddelenie personálne riadne zabezpečené. Lebo aj to je faktor, ktorý ovplyvňuje správanie pacienta. Riziko agresívneho správania vieme predikovať podľa charakteristických prejavov ako aj anamnesticky, či situačne. Rozhodujúci je aj počet personálu pri zvládaní psychomotoricky nepokojného pacienta. Musíme prijímať opatrenia. Po útokoch, ktoré sa odohrali v Žiline, sa vyrojili otázky, ako takýmto situáciám zabrániť. Či posilniť personál, zabezpečiť SBS službu, kamerový systém, alebo využívať náramky, ktoré v prípade tiesňovej situácie upozornia strážnu službu, ktorá príde na pomoc.
Jednou z tém bolo aj bojové umenie Wing Tsun a jeho využitie pri ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta. Je možné, že sa ho budú zdravotníci učiť, aby zvládli agresívnych pacientov?
Wing Tsun je skôr chápané ako technika na adekvátne zvládnutie agresívneho správania pacienta. Sú v zahraničí používané rôzne dotykové ako aj nedotykové techniky, a tie môžu napomôcť personálu pri zvládaní podobných situácií s agresívnymi pacientmi.
Na konferencii boli aj zahraniční hostia, predstavili nejaké metódy, ktorými by sme sa mohli aj my na Slovensku inšpirovať?
Zaznela veľmi zaujímavá prednáška od Mgr. Tomáša Petra, predsedu psychiatrickej sekcie Českej asociácie sestier, o tom ako zaistiť bezpečné prostredie na akútnom psychiatrickom pracovisku. Nachádza sa tam množstvo zariadení, ktoré môže človek v ťažkej depresii použiť na spáchanie dokonanej samovraždy. Spomenul konkrétny prípad, kedy pacientka neuniesla ťažkú správu a obesila sa na podprsenke za kľučku. Preto všetky takéto prvky zabezpečili. Kľučky sa pri záťaži sklopia, vešiaky sú maximálne ohybné, radiátory sú zabudované do steny, odstránili sprchovacie hadice, pacienti si cigarety nezapaľujú zapaľovačmi. My jednoducho musíme myslieť minimálne dva kroky pred pacientom.
Na druhej strane je ochrana samotných pacientov, najmä ich osobných údajov, u psychiatrických pacientov je to o to citlivejšia téma.
Hovorilo sa aj o téme mlčanlivosti, ako poskytovať informáciu o duševne chorom pacientovi príbuzným. Pre nás v psychiatrii je táto téma veľmi dôležitá. Keď príde pacient na ktorékoľvek oddelenie, každý zdravotnícky pracovník je viazaný povinnosťou mlčanlivosti vo vzťahu k výkonu svojho povolania, pokiaľ nie je touto povinnosťou zbavený. Takže ochrana osobných údajov, ako aj aktuálnej skutočnosti, či pacient je alebo nie je hospitalizovaný na psychiatrickej klinike, podlieha tejto povinnosti.
Hovorilo sa na konferencii aj o nejakých výzvach do budúcnosti, čo sa týka zdravotnej starostlivosti o duševne chorých pacientov?
MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, mala prednášku o reforme psychiatrickej starostlivosti, ktorá sa pripravuje už dlhšie. Zatiaľ čo v Čechách sa ju snažia uviesť do praxe zakladaním centier duševného zdravia, u nás Slovensku sa pozornosť upriamuje skôr smerom s posilňovaniu tímov najmä v rámci starostlivosti v denných psychiatrických stacionároch. Cieľom reformy v ČR je dosiahnuť redukciu lôžok v psychiatrických nemocniciach a rozšíriť možnosti starostlivosti o pacientov s duševným ochorením v teréne formou komunitnej starostlivosti. Na Slovensku je víziou prepojenie sociálno-zdravotnej starostlivosti. Vytvorenie tímu rôznych odborníkov, zo psychiatrie, psychológie, psychiatrických sestier, sociálnych pracovníkov, konzultantov. Komunitná forma starostlivosti znamená, že pacient je vo svojom prirodzenom prostredí a nemusí byť hospitalizovaný, pokiaľ nie je na to akútny dôvod, na oddelení. Zároveň môže tím odborníkov pracovať aj s rodinou, ktorá hrá veľmi dôležitú úlohu. Toto je výzva aj pre samotnú sekciu sestier pracujúcich v psychiatrii.
Súčasťou konferencie boli aj voľby do Výboru sekcie sestier pracujúcich v psychiatrii, s akým výsledkom skončili?
Zvolený výbor je veľmi zaujímavý, verím, že spolupráca medzi nami vyústi do zaujímavých projektov, na ktorých chceme spolupracovať so Slovenskou psychiatrickou spoločnosťou. Našou obrovskou inšpiráciu sú skúsenosti zo svetových podujatí, kde sa vymieňajú rôzne zaujímavé poznatky.
Ako sa spoločnosť dnes pozerá na psychiatrického pacienta, stále je tendencia stigmatizovať duševne chorých?
Ešte stále máme predsudky, že duševné ochorenie je niečo, o čom sa nehovorí. Stále pretrvávajú tendencie nálepkovať pacientov s takýmto ochorením. Aj keď je to lepšie ako v minulosti, spoločnosť generačne zrie.