Najlacnejší liek proti trombóze sa nepredpisuje na recept: Pomáha chrániť pred chorobou, ktorá stojí za každým štvrtým úmrtím

Pri príležitosti Svetového dňa trombózy (13. októbra) sa Slovenská spoločnosť hemostázy a trombózy v spolupráci s Univerzitnou nemocnicou Martin (UNM) a Jesseniovou lekárskou fakultou UK v Martine rozhodla pripomenúť význam prevencie netradičným spôsobom – namiesto pozvania do lekárskych ambulancií pozvala verejnosť na turistický chodník. V sobotu 10. októbra 2026 sa účastníci podujatia „Chôdzou proti trombóze“ vydali z Hrebienka vo Vysokých Tatrách na trasu vedúcu cez Bilíkovu chatu a Rainerovu chatu až k Zamkovského chate.

Hlavnými organizátormi podujatia boli lekári z Kliniky hematológie a transfúziológie JLF UK a UNM, ktorých vedecký tím v tomto roku získal prestížny Innovation Grant Európskej hematologickej asociácie (EHA) na výskum vrodených porúch fibrinogénu. Ich posolstvo je pritom jednoduché: pravidelný pohyb patrí medzi najdostupnejšie a najúčinnejšie spôsoby prevencie trombózy. Hoci ho má väčšina z nás na dosah každý deň, jeho význam pre zdravie si často uvedomujeme až vtedy, keď sa objavia zdravotné problémy.

Krvná zrazenina stojí za infarktom, cievnou mozgovou príhodou aj pľúcnou embóliou, teda za tromi najväčšími srdcovo-cievnymi zabijakmi. Podľa Medzinárodnej spoločnosti pre trombózu a hemostázu (ISTH) súvisí s trombózou zhruba každé štvrté úmrtie na svete. Pritom vo veľkej časti prípadov sa jej dá predísť.

Tichý zabijak si nevyberá vek

Najčastejšie vzniká zrazenina v hlbokých žilách dolných končatín. Ak sa uvoľní a krvou sa dostane do pľúc, vzniká pľúcna embólia. Stav, ktorý môže byť smrteľný v priebehu minút. Postihnúť môže aj mladých a zdanlivo zdravých ľudí. Lekári hovoria o troch spúšťačoch, takzvanej Virchowovej triáde: spomalený prietok krvi, poškodenie cievnej steny a zvýšená zrážanlivosť krvi. Prvý z nich si mnohí spôsobujú sami a to dlhým sedením v práci, v aute či v lietadle.

„Žily na nohách potrebujú svaly. Keď chodíme, lýtka fungujú ako pumpa, ktorá tlačí krv späť k srdcu. Keď celý deň sedíme, krv sa v nohách spomalí a to je presne prostredie, v ktorom vzniká zrazenina. Preto sme tento rok namiesto osvetovej prednášky zvolili praktický postup. Chceli sme ukázať, že prevencia trombózy sa dá robiť s radosťou a na čerstvom vzduchu,“ vysvetľuje doc. Tomáš Šimurda z Kliniky hematológie a transfúziológie JLF UK a UNM.

Varovné príznaky by mal poznať každý: jednostranný opuch, bolesť či napätie v lýtku, začervenanie nohy, ale aj náhla dýchavičnosť alebo bolesť na hrudníku. V takom prípade je potrebné bez odkladu vyhľadať lekára.

Z oddelenia na hrebeň

Jeden z organizátorov podujatia bol doc. Tomáš Šimurda, ktorý patrí k slovenským odborníkom na poruchy zrážania krvi. Tento rok uspel v súťaži o EHA Innovation Grant, ktorý Európska hematologická asociácia udeľuje len hŕstke najlepších projektov z celej Európy. Jeho výskum vrodených porúch fibrinogénu – bielkoviny kľúčovej pre tvorbu zrazeniny – pomáha lepšie pochopiť, prečo krv niekedy krváca a inokedy sa zráža tam, kde nemá.

Sobotný výstup bol pokračovaním tradície. Slovenská spoločnosť hemostázy a trombózy, Univerzitná nemocnica Martin a Jesseniova lekárska fakulta pripravujú osvetu k Svetovému dňu trombózy pravidelne. V roku 2025 to bol napríklad infostánok študentiek medicíny pred vstupom do nemocnice a konferencia pre verejnosť s príbehom pacienta a ukážkami prvej pomoci. Tento rok sa osveta presúva z nemocničných chodieb do hôr.

„Na doc. Šimurdovi oceňujem, že špičkový výskum dokáže preložiť do jazyka, ktorému rozumie každý. Lekári nemajú „len“ liečiť ľudí, keď ochorejú – majú im aj pomáhať predchádzať ochoreniam,“ hovorí riaditeľ Univerzitnej nemocnice Martin Ján Mikler.

Nestihli ste Tatry? Stačí vstať zo stoličky

V rámci prevencie pred vznikom trombózy odborníci odporúčajú niekoľko jednoduchých zásad:

• pravidelne chodiť a športovať, pri dlhom sedení sa aspoň raz za hodinu postaviť a prejsť
• piť dostatok vody, obmedziť alkohol a nefajčiť
• pri dlhej ceste autom či lietadlom robiť prestávky a cviky lýtkami
• nenosiť príliš tesné oblečenie a ponožky, pri kŕčových žilách nosiť kompresné pančuchy
• dôsledne vyležať každú infekciu a chodiť na preventívne prehliadky.