Chceme vytvoriť optimálne podmienky pre dojčenie

Na pôde Univerzitnej nemocnice v Martine sa  koncom februára uskutočnil prvý odborný workshop projektu Baby Friendly Hospital Initiative. Jeho cieľom je zlepšiť starostlivosť o matku a dieťa počas ich hospitalizácie po pôrode a vytvoriť v slovenských nemocniciach optimálne podmienky pre bonding a dojčenie novorodenca.

Projekt Baby Friendly Hospital Initiative (BFHI), vďaka ktorému v nemocniciach vytvára prostredie „priateľské k deťom“, sa realizuje pod záštitou Ministerstva zdravotníctva. Na prvom workshope v Martine sa zúčastnilo viac ako 60 zástupcov pôrodníckych a neonatologických pracovísk z nemocníc v Žilinskom a Trenčianskom samosprávnom kraji. Ide o globálny projekt zameraný na starostlivosť o matku a dieťa v prenatálnom, perinatálnom i postnatálnom období, s cieľom vytvoriť podmienky pre optimálny vzťah medzi matkou a dieťaťom a zabezpečiť výživu dojčením čo najväčšiemu počtu novorodencov. MZ SR, Inštitút pre podporu dojčenia a Slovenská  pediatrická  spoločnosť chcú zlepšiť rámcové podmienky pre podporu dojčenia v zdravotníckych zariadeniach priebežným organizovaním odborných seminárov. Ich účelom je prediskutovať a zjednotiť postupy pri poskytovaní starostlivosti o matku a dieťa a aktualizovať ich na základe súčasných poznatkov v medicíne i v ošetrovateľstve.

Výzvou pre neonatológov je predovšetkým  podpora dojčenia a s ním súvisiaca teoretická i praktická príprava matiek. Materské mlieko, ako komplex bioaktívnych zložiek ovplyvňujúcich funkciu organizmu, je považované za najlepšiu výživu v prvých týždňoch a mesiacoch života dojčaťa. Je nenahraditeľné a jedinečné a podľa odborných štúdií významne redukuje riziká infekčných ochorení a chráni dieťa pred syndrómom náhleho úmrtia. Inštitút pre podporu dojčenia vzdeláva laktačné poradkyne a laktačných konzultantov, ktorých úlohou je podporiť matky a tiež pomôcť im prekonať prípadné prekážky alebo komplikácie pri rozbiehajúcom sa dojčení.

Podľa profesionálnych laktačných poradcov dojčenie uspokojuje emocionálne potreby dieťaťa i matky. Prvým predpokladom úspešného rozvoja laktácie a dojčenia je vzájomný kontakt matky a dieťaťa bezprostredne po narodení, a to položením novorodenca na telo, alebo na hruď matky. Metóda sa nazýva bonding a spočíva v kontakte bábätka s matkou koža na kožu počas dostatočne dlhej doby, najlepšie aspoň v priebehu prvej hodiny, až do času prvého dojčenia.

Mnohé nemocnice na Slovensku čelia kritike práve kvôli krátkemu trvaniu prvého kontaktu matky a dieťaťa. „V našom  zdravotníckom zariadení prikladáme matke dieťa ihneď, vždy však rešpektujeme jej želanie“ uviedla k téme bondingu doc. MUDr. Katarína Maťašová, PhD., zástupkyňa prednostu Neonatologickej kliniky JLF UK a UN v Martine a predsedníčka Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti. „V niektorých odôvodnených prípadoch zoberieme dieťatko na niekoľko minút podrobnejšie vyšetriť. Často je to  v sprievode otca. Následne ho však vraciame k mamičke. Dĺžka prvého kontaktu vždy závisí od zdravotného stavu matky i dieťaťa a je veľmi individuálna“ povedala v rozhovore Doc. Maťašová.  V Univerzitnej nemocnici v Martine bola z dôvodu vylepšenia podmienok BFHI vyčlenená tzv. observačná sestra, ktorej pracovnou náplňou je starostlivosť o novorodenca v pôrodnej sále, zahŕňajúca prvé ošetrenie novorodenca po pôrode a zabezpečenie nepretržitého kontaktu, počas ktorého má dieťa možnosť samo nájsť a uchopiť prsník. Táto sestra je k dispozícii matke a dieťaťu počas prvých dvoch hodín od narodenia. Nemocnica týmto účelným spôsobom zabezpečila zlepšenie popôrodnej starostlivosti, ktorá je navyše zahrnutá v podmienkach BFHI.

Univerzitná nemocnica Martin dáva priestor rodičkám na anonymné vyjadrenie názoru na celkový priebeh hospitalizácie. Vypĺňanie týchto dotazníkov vedie k progresu kliniky aj personálu. „Avizujeme vysoko pozitívne výsledky. Až 97% mamičiek uvádza, že problematike dojčenia bol venovaný dostatočný čas, rovnako 97% mamičiek si myslí, že im bola poskytnutá pomoc pri starostlivosti o novorodenca podľa ich predstáv a všetky mamičky mali pocit, že sa v prípade problémov môžu obrátiť na personál novorodeneckého oddelenia,“ dodala docentka Maťašová.

Odborníci aktuálne vidia problém v prenikaní laického poradenstva do zdravotníckych zariadení. Vplyvom internetu a mnohých neodborných fór dochádza k dezinformovanosti matiek. Nesprávna interpretácia a prípadný ostych prvorodičiek vedie k zníženiu počtu dojčených detí. Problémom je tiež nedostatok vyškolených odborníkov. Stratégiou BFHI je preto efektívne transformovať postupy nemocničnej rutiny, zabezpečovať kvalifikovanú pomoc matkám pri príprave na materstvo a dojčenie, a tiež organizovať postgraduálne špecializované vzdelávanie v podpore dojčenia pre zdravotníckych pracovníkov. Zmyslom Inštitútu na podporu dojčenia je profesionalizovať prácu laktačných poradcov a zabezpečovať ich kontinuálne vzdelávanie.